Desiro 30.008 je zachytené na osobnom vlaku PV 50231 [Sofia–Dupnica] s panorámou mesta Radomir. Trať smerom na Dupnicu a Kulatu (hranica BG/GR) vedie zo stanice Radomir približne 3 kilometre súbežne s neelektrifikovanou traťou do Gjuešva (pričom osobná doprava je prevádzkovaná len po Kjustendil motorovými jednotkami Desiro), ktorá je vlastne zatiaľ nikdy nedokončenou traťou do Krivej Palanky (a ďalej na Beljakovce a Kumanovo) v Severnom Macedónsku. Obe strany, hlavne macedónska, sa snažia dlhé roky o dokončenie tohto chýbajúceho železničného prepojenia, no na balkánske pomery je to zatiaľ obvykle v nedohľadne. Najnovšie správy hovoria o podpise dohody v novembri 2025 o postavení 2,4 km dlhého hraničného tunela, ktoré z macedónskej strany už začali. Termín dokončenia je optmisticky daný na rok 2028, pričom sa dá očakávať dlhoročný posun, ak nie aj opätovné dlhé zastavenie projektu.

Koľaj za vlakom je približne 12 kilometrov dlhá, deelektrifikovaná, dnes už nepoužívaná vlečka do bývalého obrovského výrobného komplexu ZTM Radomir/KTM Červena Mogila, ktorý po výstavbe medzi rokmi 1976–1986 mal byť základom výroby a bulharského exportu ťažkých mechanizmov a súčiastok. Jeho fungovanie však nebolo dlhé a po roku 1989 sa ocitol v kríze, ktorá vyvrcholila kompletnou privatizáciou v roku 1999. Dnes sa v areáli nachádza niekoľko menších prevádzok, ktoré z časti ešte vyrábajú produkty, na ktoré bol závod pôvodne určený. No železničná vlečka, ktorej rozsiahle koľajisko a park napríklad aj hlbinných železničných vozňov určených na prepravu ťažkých výrobkov zo závodu, dopadla presne tak, ako to už v takýchto prípadoch býva.